Exaktné vedy

jedna z poviedok Edgar-a Alan-a Poe-a, sa volá: O šizení jakožto exaktní vědě

Šidič je mistr svého oboru, který se musí držet pevných zásad: nepatrnost (pokud překročí tuto zásadu, není šidičem, ale finančníkem), zištnost (dělá to pro peníze), vytrvalost, vynalézavost, smělost, nonšalance (všechny tyto vlastnosti je třeba rozvíjet, neboť bez nich není úspěchu), originalita (jen originální kousek může ošidit důvěřivého klienta), nestoudnost (pochopitelně podvod chce, aby jednání bylo nestoudné), škleb, který mistr oboru ve skrytu projeví jako znak toho, že se mu dílo povedlo. Příkladů šizení uvedl Poe v povídce mnoho, jeden z neotřelých: muž naučí svého psa trhat papír namočený v troše omáčky. Když přijde věřitel se směnkou, stačí dlužníkovi jen papírem zatřepat před naučeným psem a je po důkazu.

moje otázky nebudú však literárne

prečo sú za exaktné vedy a vedy všeobecne zväčša považované len vedy prírodné a vedy spoločenské, humanitné, . . . sú tak odsúvané na vedľajšiu koľaj, resp. sú považované za pseudovedy – pavedy?

čo je pre Vás kritériom vedy – exaktnej vedy?

ktoré sem patria a ktoré nie? samozrejme by bolo dobré napísať aj prečo?

This entry was posted in V čom som doma/čomu rozumiem - odborné. Bookmark the permalink.

2 reakcie na Exaktné vedy

  1. Igor Bělina píše:

    Skúsim na príklade ekonómie: ( ako spoločenskej vedy )

    „O spôsobe, ktorým sa u Smitha ( považovaného za zakladateľa ekonómie ako ucelenej vedy – pozn. ) zjednocuje filozofický a vedecký prístup, povedal Američan Simon Patten, že Smith bol „posledným moralistom a prvým ekonómom“. Smithov prechod na pozíciu ekonomickej vedy je možné najlepšie ilustrovať jeho porovnaním s fyziokratmi, pre ktorých prirodzený rád trhového hospodárstva je rádom ideálnym, ktorý sa po tom, čo ho odhalí geniálny bádateľ, má uskutočniť pomocou osvieteného despotizmu. Pre Smitha naopak je prirodzený rád už spontánne vzniknutou skutočnosťou, ktorá podobne ako životná sila v organizme víťazí nad umelými prekážkami, ktoré mu vláda stavia do cesty; politická ekonómia teda u Smitha prestáva byť odvetvím právnej filozofie, postulujúcej to čo má byť, a nadobúda charakter prírodnej vedy, založenej na rozbore a pozorovaniu toho, čo je.“ ( pozn. – 1. Kritérium: teda ako každá iná prírodná veda má svoj objektívny objekt skúmania ).
    „… Bohatstvo národov teda možno považovať za dielo rýdzo vedecké, ktoré ako také vo svojich tvrdeniach vôbec nezávisí na tej či onej filozofii, a teda ani na filozofii samotného jeho autora;, v súlade s tým ho potom môžeme čítať a študovať, bez toh aby sme sa zaoberali Smithovou filozofiou.“ ( pozn. – 2. Kritérium vedeckosti: určitá univerzálna ( i keď nie absolútna ) platnosť konečných záverov )

    Zdroj: Semper Vivus, Ján Pavlík, str. 25 – 26
    http://www.libinst.cz/etexts/smith_semper_vivus.pdf

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s