Na obranu dôvery

v na stránkach denníka Pravda vyšiel jeden článok, týkajúci sa predvolebných prieskumov, sčítania obyvateľstva a výskumu celkovo. Aj keď nie so všetkým, čo sa v texte píše súhlasím, resp. by som to interpretoval inak, v podstate kontextu článku má autor pravdu a problematiku vystihuje vcelku presne a trefne

Miroslav Tížik, sociológ | 20. marca 2012  22:00

Hneď po zverejnení výsledkov predčasných volieb sa spustila vlna kritiky na predvolebné a volebné prieskumy. Popud na to dali politici, a to napriek svojej nečakane vysokej výhre, ale podporili ju aj médiá. Nikto z kritikov si však neuvedomil, ako sa sami podieľajú na tom, že je stále ťažšie a drahšie akékoľvek prieskumy robiť. A to nielen vtedy, keď ide o zisťovanie volebného správania.

Čiastočne sa zopakovala situácia z minulého roku, keď pred sčítaním obyvateľov prebehla masívna mediálna a politická kampaň, ktorá vyvolala nedôveru veľkej časti obyvateľov. Výsledkom hystérie, ktorú živili ambiciózni politici z KDH a pravicové médiá, vtedy bolo, že tisíce ľudí nevyplnilo sčítacie formuláre a ďalšie tisíce bojkotovali sčítanie nepravdivými informáciami alebo ničením identifikátorov, ktoré umožňujú získať údaje o domácnostiach ako celku.

Na silnú kampaň, šíriacu nedôveru, sme nakoniec doplatili všetci, a to viacnásobne. Predražením a predĺžením času spracovania výsledkov. A tie slúžia nám všetkým, aby sme vedeli, kto sme a ako žijeme, ktoré pomáhajú samosprávam a verejným inštitúciám lepšie spravovať mestá a obce. Utrpeli sme tiež tým, že máme neúplné informácie. Najviac však utrpeli samosprávy, a to paradoxne v Bratislave, keďže tam najviac ľudí odmietlo vyplniť údaje a teraz hrozí, že budú na základe neúplných údajov o počte obyvateľov financované jej časti menej. Pravicoví občania pod vplyvom nezodpovedných politikov a novinárov potrestali najviac seba samých a svoje obce.

Rovnaký scenár, no na opačnej strane politickej scény, sa prejavil aj počas nedávnych volieb a pri ich vyhodnocovaní. Nedôvera v prieskumy, ktorú dlhodobo podporujú i ľavicoví politic a systematicky sa šírila už počas vlád Vladimíra Mečiara, neprinesie prospech nikomu. Je aj proti záujmom samotných ľavicových politikov a ich voličov.

Spochybňovanie a útoky na predvolebné prieskumy spôsobujú, že na výskumoch sa odmietajú zúčastniť alebo pravdivo odpovedať práve voliči ľavice. Atakmi na prieskumy znižujú sebavedomie svojich voličov, ktorí nemajú šancu vidieť, že sú reálnou politickou silou a nielen náhodným zhlukom zúfalcov.

Strach alebo nechuť hovoriť o svojich politických názoroch však nespôsobujú len politici, ale aj tí komentátori a novinári, čo dlhodobo a systematicky degradujú voličov iných ako pravicových strán rozličnými nálepkami. Napríklad že sú to brzdy rozvoja spoločnosti, alebo že ide o nezodpovedných a nerozumných ľudí. Pod vplyvom takejto kampane sa často ľudia nechcú alebo hanbia pred cudzími anketármi k politickým názorom priznávať. Práve to, že sa tento rozdiel medzi prieskumami a skutočnými výsledkami dlhodobo ukazuje, nie je ani v prospech pravice, ktorá stráca zrkadlo, a ani v prospech ľavice, ktorá si ako najdémonizovanejšia časť spoločnosti nedokáže budovať sebavedomie na svojich reálnych možnostiach.

Pri posledných voľbách sme mali najväčší výber z rôznych prieskumov, najširšiu paletu tých, ktorí výskumy robiť vedia. Všetky rozdiely boli skôr výzvou k premýšľaniu a spoznávaniu našej politickej reality ako k útokom na výskumníkov. Tí sú rovnako ako ktokoľvek z nás odkázaní na dôveru tých, ktorých sa pýtajú. Len takto môžeme spoznať seba a len takto môžeme dať nahlas vedieť, kým sme a čo chceme.

Aj napriek stále silnej nedôvere sa však podarilo niektorým analytikom pomerne presne odhadnúť výsledky, čo ukazuje, že výskumníci neurobili zlú prácu. Skôr je to horšia vizitka pre tých politikov a novinárov, ktorí si práve tie presné odhady nevšimli. Všetky prípady šírenia nedôvery nás zatiaľ vyšli draho. Môžeme si dovoliť byť takí rozhadzovační a nedôverovať si?

http://nazory.pravda.sk/na-obranu-dovery-02y-/sk-nana.asp?c=A120320_214736_sk-nana_p29#ixzz1priJmSjC

This entry was posted in V čom som doma/čomu rozumiem - odborné. Bookmark the permalink.

Jedna reakcia na Na obranu dôvery

  1. fitzko píše:

    jasné,
    ľudia zvyknú frfľať na všeličo, väčšinou sa oháňajúc zdravým sedliackym rozumom a tým, že oni žiadnu teóriu, podklady, . . . nepotrebujú. Vedia, čo je reálny život, nie ako Tí, kt. sú zatvorení vo svojom kancelárskom svete a s bežným životom neprídu do styku.

    – na čo je dobré poznať predbežné výsledky?
    z hlavnej časti je to dobré pre strany – vedia na akú skupinu ľudí sa zamerať, akú retóriku používať a podobne. mali by slúžiť k tomu, aby sa čo najviac priblížili ľuďom, avšak často je to naopak a výskumy zneužívajú len vo svoj prospech rastu percent.
    môžme tu teda vidieť-skúmať štruktúru voličstva jednotlivých strán. komu čo pomôže a čo uškodí?
    mali by byť zrkadlom nálad v spoločnosti
    no má to aj význam pre verejnosť samotnú. ak niekto nedosahuje hranicu zvoliteľnosti, môžu sa rozhodnúť pre inú stranu a ich hlas neprepadne a niekoho možno aj poteší, keď hnedým percentá klesajú a oranžovým rastú

    pri sčítaní je to podobné, mnohí ho môžu zneužiť na ospravedlňovanie vlastných chýb, ale správnou interpretáciou nás posúva vpred
    jeho pomocou môžme poznávať a porovnávať trendy v demografickom vývoji obyvateľstva, vo vzdelanostnej úrovni, pracovnej migrácii či v kvalite bývania. Zároveň je základným kameňom pre ďalšie prieskumy, výberové zisťovania, . . . na jeho základe vieme vytvoriť vzorku populácie, kt. to budeme skúmať: koľko % mužov a koľko žien potrebujeme, aké má byť zastúpenie jednotlivých vekových kategórii, percentuálne rozvrstvenie podľa vzdelania, veľkosti miesta bydliska, národnosti, stav, náboženské vyznanie. Jeho kvalita sa odrazí aj na kvalite-hodnovernosti ďalších výskumov.

    Otázka pred sčítaním mala stáť tak, či je to potrebné robiť takto a či sa to nedá aj inak
    (u nás nedá – jednotlivé databázy nie sú poprepájané-zosúladené
    veľmi dobre popísané je to tu: http://kyberia.sk/id/6023322)
    a nie riešiť akúsi anonymitu – mimochodom u nás bola asi zo všetkých krajín najvyššia.
    dokonca neodovzdanie, nevyplnenie dotazníka nebolo trestané žiadnou sankciou. narozdiel od susednej ČR, kde Vám hrozila pokuta 10 000 KČ

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s